2.deň : Borský Svätý Jur - Göblasbruck .
-
Piatkové ráno je zamračené, ale neprší. Jožko ma kúsok vyprevádza, ale z dediny už pokračujem sám smerom na Sekule. V Moravskom Svätom Jáne odbáčam na cestu vedúcu do Hohenau v Rakúsku. Zastavujem sa na hrádzi pred mostom cez Moravu pri nových informačných tabuliach, veď Moravská cyklocesta sa odtiaľto stáva súčasťou Cesty Železnej opony, medzinárodnej cyklistickej cesty Eurovelo 13. Druhé zastavenie mám za mostom, aby som si ho odfotil i s hraničnou riekou Moravou. Pokračujem do Hohenau a v ňom sa vyberám pokračovať v smere na Niederabsdorf vedľajšími cestami. Pôvodne som rozmýšľal aj nad variantom ísť do Altlichtenwarthu na cyklotrasu Eurovelo 9 a nechať sa ňou pohodlne viesť. Pretože by bola o 30 km dlhšia a nebola by to najlogickejšia cesta smerom na Viedeň, vybral som si kratšiu jazdu po vedľajších cestách. A tak pokračujem cez Eichhorn do Zisterdorfu, kde sa mi darí zablúdiť. Musím si zvykať na nezvyčajné značenie odbočenia smerovými tabuľkami až za križovatkou. A tak tu mimo trasu obdivujem na námestí pekný morový stĺp. Rakúske dedinky sú pekné, čisté, polia krásne upravené, cesta je kvalitná a premávka dnes minimálna. Trasa je samý hupák, dediny sú postavené prevažne na kopci. Cez Gro? Inzersdorf, Loidesthal, Niedersulz, Hohenruppersdorf a Klein-Harras prichádzam do Bad Pirawarthu, za ktorým si dávam pozor na odbočku do Kronbergu. Čaká ma tu i prekvapenie vo forme križovania diaľnice, ktorú nemám v mape zakreslenú. Po prudkom zjazde do Kronbergu a kúsku jazdy s trasou Eurovelo 9 ma čaká výstup do Schleinbachu, pri ktorom ma sprevádzali peší mládežníci, tlačiaci po chodníku celou dedinou malé drevené fúriky ako rapkáče. Na oske s kolečkom majú ešte ozubenú hriadeľ, na ktorú dopadajú drevené lyžiny vydávajúce prenikavý zvuk. Dobre som sa na nich zabával, lebo ich bolo viacej a ja som ich vymákol cestou do kopca, takže sa im ani ujsť nedalo. Tiež sa mi páčila veľkonočná výzdoba dedín, pred domami, v oknách, na dverách. Prevažne povešané kraslice a pestrofarebné stužky. Prechádzam peknými kopcami do Manhartsbrunnu, v Enzersfelde odbáčam na Flandorf a za ním na križovatke do Korneuburgu. V kopcoch sa trocha ochladilo a tak sa priobliekam, v teplých rukaviciach jazdím už od rána. V Korneuburgu sa na prvej svetelnej križovatke púšťam doprava a prichádzam k radnici v centre mesta. Cesta ma vedie za ňou doľava k hlavnej ceste, po ktorej sa púšťam vpravo. Potrebujem sa dostať na miestnu cyklotrasu Sagenhaft rund um die Burg Kreuzenstein, ktorá ma privedie na Dunajskú cyklotrasu. V Korneuburgu sú síce pekné cyklochodníky, ale značenie cyklotrás je nevýrazné, len tabuľkami. Tak som prebehol hľadanú cyklotrasu a od cintorína s pamätníkom sa vraciam po hlavnej ceste späť na križovatku s ulicou Hofaustra?e. Po nej už s cykloznačením prichádzam o 13,40 na Dunajskú cyklocestu a mám 81 km za sebou. Dnes chcem určite prejsť ešte celý úsek popri Dunaji. Vchádzam do dunajského lužného lesa cez závoru, ktorá umožňuje prejsť len peším a cyklistom. Prechádzam cez malé ramená Dunaja drevenými mostíkmi a po peknej asfaltovej cestičke prichádzam k Dunaju a popri ňom po hrádzi pokračujem ďalej. Mám v pláne ísť po tejto strane Dunaja až do Tullnu a tam prejsť cez most na južný breh. Jemne popŕcha, ale to nevadí. Len fotografie v tom zamračenom počasí, nebudú bohviečo. Prichádzam k hrádzi vodného diela Greifenstein, cez ktoré sa dá tiež prejsť na druhú stranu. Míňam bránu do jeho areálu a za ňou prichádzam k prvej a asi aj poslednej zastrešenej besiedke na mojej ceste. Kamarát ma pred cestou upozornil, aby som tu s nimi nerátal. Dokonca je tu i kohútik s tečúcou vodou, tak si ju dopĺňam a dúfam, že je pitná. Pokračujem po hrádzi a neskôr obdivujem chatové osady pod ňou. Skoro všetky majú na streche slnečné kolektory. Prechádzam cez Dunaj širokým chodníkom na moste do Tullnu. V ňom pod mostom dopĺňam energiu, lebo sa akosi rozpršalo. Do mesta nejdem, ale na nábreží míňam múzeum, obdivujem sochu Marcusa Aurélia a neskôr zaujímavé súsošie pred radnicou. Je tu malý prístav malých i veľkých lodí, smerovky pozývajúce do parku. Pokračujem po hrádzi, ktorá sa stáča doľava popri prítoku do Dunaja. Prvým mostom prechádzam na jeho druhú stranu, ktorá je rozostavaná. Pretože na cestu je značkou vstup zakázaný, idem späť k Dunaju po hrádzi z tejto strany. Po kilometri sa od jedného pána na môj dotaz dozvedám, že tade ďalej neprejdem. Vraciam sa k tomu mostu a napriek zábranám prechádzam stavenisko popod mostami a prichádzam k rázcestiu značiek, kde už sa viem správne zorientovať. Stĺpik so značkami bol iste i pri tom prvom moste, ale teraz ho stavbári zrušili a ja som hneď poblúdil. To je nevýhoda takéhoto značenia, i keď neviem, kde by som dal maľovanú značku. Všimol som si, že v Rakúsku veľa stromov pri cestách nie je. Cyklotrasa vyúsťuje na druhej strane cesty oproti prvému mostu a pokračuje po miestnej komunikácii na Kronau a cez Langenschönbichl prechádza cez dedinu. Pred Pischelsdorfom stavajú pre cyklistov nový most cez potok, ten prekonávam teraz po chodníku cestného mosta. Na začiatku Zwentendorfu je rázcestie značiek s možnosťou ísť doľava vnútrozemím do Traismaueru. Ja som rozhodnutý pokračovať popri Dunaji. Je tu tiež bufet, teraz zatvorený a má prístrešok, pod ktorým by sa dalo prespať. Pokračujem doprava za závorou k Dunaju, míňam miestny oddychový a športový areál a prichádzam k objektu s vysokým komínom. Popri jeho oplotení sa dostávam k drevenej chate poskytujúcej okrem stravy i ubytovanie. Pokračujem po hrádzi k ďalšiemu vodnému dielu s elektrárňou, pred ním však odbáčam popri prítoku rieky Treisen do Dunaja k mostu, ktorým prekonávam tento prítok a pred vodným dielom odbáčam doľava a zostávam stále na južnom brehu Dunaja. Z vysokej hrádze obdivujem nádherné lužné lesy, v ktorých sa však ťaží drevo. 17,30 prichádzam na odbočku cyklotrasy do Traismaueru, mám necelých 135 km. Mariazell je odtiaľto po Treismauerskej cyklotrase číslo 4 vzdialený 111 km a to by som mal zajtra dať. Je tu prístav malých lodí, reštaurácia a informačné tabule. Po malom posilnení sa opúšťam Dunajskú cyklotrasu a po ďalšej podľa plánu pokračujem v mojej púti. Do Traismaueru je to kúsok a mal by sa tu nachádzať i kemp, ale ten ma o tomto čase ešte nezaujíma. Chcem toho prejsť čo najviac. V meste prechádzam cez most na ľavú stranu rieky a svižným tempom pokračujem po dobre ujazdenom prírodnom povrchu proti prúdu riečky Treisen. Po prechode cyklotrasy úzkym mostíkom na pravý breh, na Sant Pöltenskú stranu sa povrch mení na krásny asfaltový chodník. Prostredie je nádherné, zásluhou zlepšeného počasia, kedy sa aj slniečko ukázalo, aj vďaka rieke s množstvom hatí, niekedy i viac poschodových, čím sa vytvárajú pekné viacstupňové vodopády. Pri týchto hatiach treba vždy prekonať malé prevýšenie a potom ide cyklochodník zase pekne rovno. Niekedy sú hate dosť husto, aj po 300 metroch. Pred Sant Pöltenom je na tejto strane nádherné jazero s pekným lesíkom medzi riekou a jazerom. Široký ušliapaný chodník svedčí o intenzívnom využívaní tohto nádherného prostredia. Množstvo mostíkov umožňuje hocikedy prechod na druhú stranu rieky. Trasa prechádza naprieč mestom a mám možnosť pred príchodom do centra obdivovať množstvo moderných športových hál a štadiónov na druhej strane rieky, na mojej neskôr v centre mesta supermodernú architektúru v tesnej blízkosti rieky. Ísť hlbšie do mesta ma neláka a tak opúšťam centrum nádherným parkom s ihriskami a lavičkami. Altánky tu nie sú žiadne, iba prístrešky ako hríby, pod ktorými sa dá skryť pred dažďom snáď po stojačky, ale na spanie sú nevhodné. Neskôr narážam na bufet so zakrytým sedením vonku, ale pretože zase začína pršať, pokračujem ďalej na Wilhelmsburg, pri ktorom by mali byť dva penzióny pre cyklistov certifikované ako u nás Vitajte cyklisti!. Prechádzam už potme a v intenzívnom daždi na druhú stranu rieky a vo Wilhelmsburgu ani za ním nenachádzam žiadnu tabuľu penziónu s logom cyklistu. V diaľke vidím osvetlenú železničnú zástavku, tak sa vyberám k nej na prieskum, či by sa tam nedalo prespať. Vyzerá byť po rekonštrukcii, vnútri je vymaľovaná na bielo, plastové okná a dvere, nádherne čistá a s jednou lavicou. Na tú a na bicykel ihneď vešiam všetky mokré veci a po skromnej večeri zalíham do spacáka. Má to tu len jednu chybu, nedá sa tu zhasnúť svetlo. Ale to mi nevadí, hlavne že spím v suchu. Cítim sa perfektne a vôbec necítim, že som dnes zdolal 172 km.