3.deň : Göblasbruck - Mariazell .
-
V sobotu ráno zisťujem, že som spal v Göblasbrucku. Aj to svetlo muselo niekedy zhasnúť, lebo v noci bola tma, až okolo štvrtej sa zase zaplo. Mokré veci mi pekne uschli, ale pre istotu si obliekam odolnejšiu výstroj proti dažďu. Oproti stanici je stĺpik s cykloznačkami, ktorý som večer nevidel, lebo som ešte pred ním odbočil k stanici. A večer som si na poslednom rázcestí dobre tipol, keďže tam neboli žiadne smerovníky a tak som nezbehol z cyklotrasy. Po dvoch kilometroch prichádzam k smerovníku oznamujúcemu, že 200 metrov odtiaľto je penzión. Nemohlo byť niečo také s obrázkom postele a príboru včera vo Wilhelmsburgu. Určite by som to neprehliadol. Pokračujem nádherným údolím popri rieke Treisen a v mestečku Traisen prechádzam dreveným mostíkom cez jej prítok Gölsen z údolia vľavo. V Lilienfelde trasa vbieha do mestečka, ktoré ma zaujalo nádherným kostolom a kaštieľom pri ňom. Je ešte skoré ráno, nikde nikto a pokoj. To, že trasa vbehla do mestečka je naschvál, alebo nemajú kade prejsť. Veď cyklotrasa sa stále motá údolím cez zastavané územie, teda, že pozemky pri trase sú obývané a udržiavané. Hlavná cesta je stále až za riekou a táto cyklotrasa vedie po vedľajších komunikáciách k týmto usadlostiam. Niekde sú poprepájané cyklochodníkom. Za Schrambachom vedie cyklochodník medzi riekou a železnicou. Za Freilandom odbáčam od hlavného toku rieky doľava popri menšom, ale nádherne čistom prítoku. Mierne stúpanie umožňuje ísť rýchlo i do kopca. Prostredie je nádherné, výhľady sú úžasné, na vápencové skaly i na zasnežené končiare vyšších hôr v diaľke. Na všetkých odpočívadlách sú len stoly s lavicami a mapami. Žiadne prístrešky, asi aby tu takí ako ja neprespávali, na to majú penzióny. V upravených dedinách míňam staré, ale funkčné malé vodné elektrárne. Obdivujem zaujímavý exponát obrovskej kovadliny, ktorej kladivo bolo tiež poháňané vodou z potoka. Často zastavujem, nemám sa kam ponáhľať. Beriem to fakt pútnicky, dnes budem dúfam o druhej v Mariazelli a asi v ňom zostanem na noc. Narazil som na pár smeroviek akejsi horskej trasy z Viedne do Mariazellu. Táto Wiener Wallfahrerweg 06 - Via Sacra (www.viasacra.at) má niekoľko peších variant a tuším aj cyklo. Mám nový podnet a dôvod ísť nabudúce do Mariazellu zase inou cestou. Od St.Aegydu začína cesta trošku viacej stúpať a začína i prskať. V Kernhofe som poprosil v reštaurácii o vodu, ktorú mi bez problémov doplnili. Za ním na lavičke sa posilňujem a tu opúšťam súbežnú hlavnú cestu. Cyklochodník už dávno nevedie pri potoku a teraz sa vnára do lesa, v ktorom ma čaká prekvapenie, s ktorým som nerátal. Po čase, keď mám peknú výšku, objavuje sa sneh. Zo začiatku sa po ňom dá ísť, ale s výškou pribúda a ja som nútený zliezť z bicykla. Vrátiť sa späť k ceste sa mi nechce. Ťažko vydretú výšku nechcem stratiť. Tlačiť sa nedá, tak bicykel ťahám po snehu tak, že ho pravou rukou nadľahčujem a ťahám za sedánku. Snažím sa ísť po nevýrazných koľajách asi od ratraka. Po odmäku je v nich sneh hutnejší a neprepadávam sa toľko. Ako dobre, že som si na cestu zobral celé víbramy, akoby som to tušil. Vedel som, že počasie bude všelijaké, napriek tomu som sa sem vybral, ale so starým snehom na ceste som už nerátal. Dúfam, že sedlo Gscheid nebude ďaleko, veď stromy už nejdú vysoko a zvuk áut rýchlo zaniká. Cestu mám po pravej ruke, ale nevidím na ňu. Je vyššie v svahu a prejsť na ňu krížom je nemožné. K tomu cyklochodník sa vzďaľuje od nej doľava, aby sa po čase prudkou pravotočivou zákrutou a miernym stúpaním vrátil späť k ceste. S úľavou vybieham v sedle na cestu bez snehu a až po čase a kuse zjazdu sa vraciam na chodník bez snehu. Ale nie na dlho, lebo ten končí na rázcestí, kde odbáčam smerom na Annaberg. Prší a pretože ma čaká prevažne zjazd, obliekam si nepremokavú bundu. V Ulreichsbergu odbáčam na Mariazell a popri jazere Hubertus see so zaujímavou hrádzou a soškou St. Margarety letím do cieľa mojej cesty. Z nádhernej doliny vychádzam do ďalšej na hlavnú cestu č.21 a odtiaľto vpravo ma čaká ešte jedno krátke, ale strmé stúpanie s pár zákrutami cez kopec do Mariazellu. Na kopci je kostolík a odtiaľto je to už naozaj iba z kopca až do centra Mariazellu. Na peknom námestí je bazilika, do jej areálu sa s bicyklom nesmie, tak sa rozhodujem najprv ubytovať. Hľadám tabuľu a mapu Treisentalskej cyklocesty, s ktorou som sem prišiel. Nikde nič nenachádzam a som sklamaný, spoliehal som sa, že z nej vyčítam, kde sa v meste nachádza penzión pre cyklistov. Všimol som si to na poslednej tabuli, ale neopísal som si adresu ani názov. Pamätal som si, kde by asi mal byť, ale nič povedomé ma naň neupozornilo. Hľadám v ďalšej ulici a na autobusovej stanici nachádzam nejakú mapku a mladých chlapcov sa pýtam na hotel pre cyklistov. Posielajú ma na ulicu, kde som bol. Hotel je však do 16.4. zatvorený, tak skúšam vo vedľajších hoteloch. Požadované sumy nie som ochotný akceptovať. Spomínam si, že na začiatku Mariazellu som videl tabuľku Zimmerfrei. Tak sa vraciam tam a za 25 Euro aj s raňajkami zostávam na priváte u milej tetušky. Izba je veľká, aj televízor má. Kúpeľňa a WC je na chodbe, ale je tu čisto a teplo. Okamžite zhadzujem zo seba mokré veci a po sprche sa obliekam na vychádzku do mesta. Už tak neprší, ale je zamračené nevľúdne počasie a som rád, že som tu dnes skončil po 74 km. Idem rovno do baziliky minor, z vonku jednoduchej stavby, ale vnútri úžasne vyzdobenej. Najzaujímavejšia je svojimi dvomi oltármi. Okrem hlavného je druhý v strede chrámovej lode a na ňom je umiestnená pôvodná soška Panny Márie. Keď tak človek sedí v tomto ohromnom prostredí, premýšľa, aký má toto dielo zmysel. Čo to muselo stáť námahy vybudovať. Ale muselo to mať nejaký zmysel, tak ako má zmysel na svete všetko, i moja cesta sem. Rešpektujem zákaz fotenia, študujem históriu baziliky z prospektu aj v slovenčine a kupujem tu niečo na pamiatku. Potom kupujem niečo na pamiatku aj v blízkych stánkoch, ktoré už pomaly zatvárajú. Chcel som si kúpiť aj nejakú mapu na ten úsek, čo ma čaká, ale sú v takých mierkach, že by som ich musel kúpiť niekoľko. Tak si v nich aspoň študujem trasu po Semmering. S nákupom z Billy sa vraciam na privát. Výhľady do okolia a celé okolie tu musí byť nádherné, ale dnes je zamračené a o impozantnosti hôr v okolí môžem len tušiť. Podľa televíznej predpovedi počasia ma zajtra nič dobré nečaká. Dúfam, že tu nezostanem a bude sa dať zajtra zísť dolu. Na noc hlásia vo väčších výškach sneženie.